Anatólsky pastiersky pes dnes

Anatólsky pastiersky pes patrí podľa klasifikácie FCI do skupiny II medzi horské psy molosského typu. Tento veľký, na pohľad drsný a impozantný pes je mimoriadne skromný, vytrvalý a pohyblivý. Sú veľkí a silní, ale nikdy nepôsobia ťažkopádne. Anatolci patria medzi veľmi staré pracovné plemená a na prvý pohľad pôsobia dojmom funkčnosti a vytrvalosti - baz akýchkoľvek extrémov v exteriéri či povahe. Kohútiková výška psov je 74 až 81 centimetrov a psi vážia od 50 do 65 kilogramov. Feny merajú 71 až 79 centimetrov v kohútiku a vážia od 40 do 55 kilogramov. Je nutné ale poznamenať, že rada psov tohto plemena máva silnejšiu kostru alebo naopak ľahšiu stavbu tela, a tak sa nemusí nutne vojsť to týchto medzí. Veľkosť je dôležitá, ale nesmie byť na úkor správneho typu, nesmie sa nepriaznivo prejavovať v pohybe a nesmie byť na úkor celkovej harmónie psa. Pred exteriérom sa dáva prednosť povahe, pretože je dôležité zachovať vynikajúce pracovné a povahové vlastnosti tohto plemena. Anatolci by mali byť vždy štíhli. Anatólsky pastiersky pes má veľkú a širokú hlavu so stredne vyjadrenou čelnou ryhou. Ak je pes v kľude, nemal by mať viditeľné vrásky.  V pozornosti sa môžu vytvoriť nie príliš výrazné vrásky. Silná hranatá tlama je krátka, ale trochu presahuje tretinu celkovej dĺžky hlavy. Pysky sú primerane vyjadrené, kútiky tlamy tesne priliehajú. Oči sú stredne veľké, mandlového tvaru a hnedej alebo jantárovej farby. Dospelí anatolci majú silné plecia, hlboký hrudník s dobre klenutými rebrami. Končatiny sú dlhé a brucho je dobre vtiahnuté. Vďaka tomu sú anatolci vrtkí a v boji so šelmami, ktoré napadli stádo, veľmi úspešní. Chrbát je pomerne rovný s ľahko klenutými rebrami. Chvost je dlhý a anatolec ho môže niesť dolu v miernom oblúku alebo ho môže v pozornosti stočiť nad chrbát. Za pohybu zostáva horná línia pomerne rovná, pohyb sa vyžaruje silu a je veľmí plynulý. V pohybe sa anatolec podobá levu. Anatolci majú hustú poschodovú srsť, ktorá je na krku ešte hustejšia a trochu dlhšia. Väčšina anatolcov má stredne krátku alebo stredne dlhú srsť, ktorá nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Textúra srsti je dostatočne tvrdá, aby odpudzovala nečistoty, a nemá sklon sa zaplietať, zplstnatieť ani zachytávať semená rastlín, ktoré majú háčiky. V jedinom vrhu sa môže vyskytnúť celá rada farieb a druhov srsti. Srsť však nikdy neni dlhá, ale nemala by byť ani príliš krátka a hladká. U anatólskeho pastierskeho psa sú povolené všetky farby a jednotlivé farebné rázy majú vlastné názvy. Klasickým a najčastejším zfarbením je plavá s čiernymi usami a maskou - tomuto zfarbeniu sa niekedy hovorí karabaš (čo znamená čierna hlava). Kangal je iný názov tohto farebného rázu, ktorá sa vyskytuje v v oblasti Sivas v Turecku. Často sa ale stretávame so škvrnitými psami, žihanými, šedými alebo dokonca čiernymi psami.

Na tomto mieste by sme sa mali pravdepodobne zmieniť aj o tom, že v Turecku existujú tiež ďalšie plemená pastierskych psov - napríklad akbaš, ktorý je čisto biely alebo krémový, má všeobecne dlhšiu srsť a je náprotivkom napríklad slovenského čuvača alebo pyrenejského horského psa - toto plemeno dosiaľ nedosiahlo medzinárodného uznania a okrem krajiny pôvodu ho uznáva iba americká chovateľská organizácia UKC.

vyšlo Svět psu 5/2002